Hoci prvá písomná zmienka o obci pochádza z 13. storočia, už v 9. storočí existovalo n Veľkom vrchu v Divinke staroslovanské župné hradisko, ktoré museli zásobovať okolité osady. Preto možno predpokladať, že malá osada sa nachádzala aj v neďalekom údolí dnešnej rieky Dlhopoľka. Svedčí o tom aj po oboch brehoch povodňovými nánosmi zúrodnená zem. Údolie dostalo názov podľa dlhého zúrodneného lánu zeme Dlhé pole.

 

Začiatkom 13. storočia bolo územie Dlhého Poľa pravdepodobne vlastníctvom nitrianskeho biskupstva, ktorého zem Hričov (terra de RYZOI, RIZOI) na pravom brehu Váhu sa spomína v roku 1208.O trvalom živote a osídlení v tejto oblasti však možno hovoriť až po tatárskom plienení v polovici 13. storočia. Do 14. storočia vlastnilo zem Hričov viacero majiteľov: Ján Namzolov, kráľ Belo IV., Toluš, Mikuláš Bejč a Balašovci. Práve do ich éry spadá existencia dediny Lackova vec (VILLA LACZKONIS, LADZKONIS, LACZELONIS) - predchodca dediny Dlhé Pole. Lackova ves sa však zrejme nepriaznivo vyvíjala, lebo neskôr zanikla.

 

Po Balašovcoch sa majiteľom Hričova stal Matúš Čák Trenčiansky,  ktorý sa začiatkom 14. storočia rozhodol dosídliť kraj novými obyvateľmi. Zemepán sa zvykol s budúcim richtárom dohodnúť o mieste a podmienkach obce a vydal mu o tom privilegovanú listinu. Ňou poskytol novým osadníkom, ktorých richtár naverboval pôdu, ochranu a slobodu na vybudovanie obce, za čo sa oni po uplynutí ochrannej lehoty stali jeho poddanými. Richtármi - teda lokátormi sa stávali podnikaví mešťania alebo iní slobodní jednotlivci. Lokátorom obce Dlhé Pole sa stal Nemec zvaný Sidelman, čo v preklade znamená osídlovateľ.

 

 

Na základe tohto dokumentu získal dlhopoľský fojt - richtár takmer šľachtické postavenie s pekným pozemkovým majetkom, licenciou na niekoľko živností (pekár, mäsiar, kováč, obuvník), bezcolný pohraničný styk s Poľskom, oslobodenie od mýta za preháňanie dobytka, vodný mlyn, rybolovné právo, richtársku a súdnu právomoc. O počte obyvateľov a majetku sa v listine nehovorí, ale z neskorších prameňov vieme, že celá obec mávala tradične asi 20 pôvodných usadlostí a dve z nich boli slobodné fojtské hospodárstva.

 

Zdroj: M. R. Zemene: Z dejín obce Dlhé Pole od roku 1320 - 1918, Klára Trháčová: Kronika obce Dlhé Pole