Spomienka má silu vrátiť nás v čase a dovoliť nám počuť hlasy, na ktoré sme už zabudli. Ako relácia Zvony nad krajinou, ktorú viac ako 20 rokov pripravovala redaktorka Rádia Regina Stred Katarína Kovačechová. Z rozhlasových spomienok sa stalo písané slovo a vznikla kniha s názvom Keď zvony zvonia nad krajinou, ktorú prišla do našej obce predstaviť samotná autorka.

Vo štvrtok 20.5.2025 popoludní sa v miestnej knižnici stretlo takmer 30 ľudí. Tešili sa na besedu so spisovateľkou, redaktorkou a moderátorkou Katarínou Kovačechovou a jej knihu. Prišli tí, ktorých v minulosti nahrávala na svoj mikrofón, ale aj mnohí iní, ktorých prilákala zvedavosť. Na úvod ju privítal starosta obce Dlhé Pole Tibor Gajdošík. Potom zazneli tri piesne v podaní folklórnej skupiny Drotár. Prvou z nich bola Duhopol, ktorá spisovateľku symbolicky vrátila do čias nahrávania relácie v našej obci.

Rozhovoru sa ujala vedúca knižnice Dagmar Cingelová: „Som šťastná, že Katka prišla medzi nás. Vyvolalo to vo mne veľa krásnych spomienok, ktoré sme zažili pri nahrávaní relácie v našej obci. Navyše, po prelistovaní jej knihy som sa vďaka rozhovorom so známymi ľuďmi vrátila do krásneho obdobia môjho detstva a mladosti. Nemôžem nespomenúť herca s úžasným hlasom a ľubozvučnou slovenčinou Juraja Sarvaša, ale aj mnohé herečky, ktoré mi pripomenuli obľúbené večerné rozprávky či filmy a na ich mená som po čase zabudla. Ďakujem za tieto spomienky.“

Katarína Kovačechová v knihe približuje stretnutia s ľuďmi, ktorých vďaka práci rozhlasovej redaktorky spoznala. Nie sú to obyčajné rozhovory, sú plné dojemných príbehov a histórie dediniek, ktoré s mikrofónom navštívila. „Zistila som, koľko máme na Slovensku krásnych miest a vzácnych ľudí. Bola som z toho nadšená a tešila som sa, že to zachytím a spracujem do relácie. Mrzelo ma však, že po odvysielaní to ostane v rozhlasovom archíve a nič hmatateľné tu nezostane. Dlho som sa pohrávala s myšlienkou, že raz by som tie rozhlasové spomienky chcela dať na papier. Ten čas nastal počas pandémie Covid-19,“ približuje autorka knihy. „Moja práca počas tohto obdobia vyzerala úplne inak, namiesto toho, aby som vycestovala za respondentmi, som len čakala na ich telefonáty, nahrávky a tie potom do noci strihala. Aby som sa nezbláznila, začala som spomienky z relácie zverejňovať na sociálnej siete. Bola to taká moja psychohygiena. Ľuďom sa tie príspevky páčili, komentovali ich a pridávali svoje vlastné myšlienky. Dokonca ma vyzývali, aby som ich uverejnila knižne. Potom ma oslovilo žilinské vydavateľstvo Artis Omnis, ktoré mi ponúklo spoluprácu a vznikla kniha,“ dodáva.

Spomienka štyridsiata tretia

Katarína Kovačechová navštívila pri nahrávaní relácie 60 obcí zo stredného Slovenka. Do knihy sa však všetky nezmestili. Autorka zverejnila 55 spomienok, na obec Dlhé Pole spomína pod číslom 43. „Chcela by som sa s vami podeliť o moje zážitky spred 8 rokov spojené s nahrávaním relácie. Dodnes si pamätám, ako som celý deň chodila po obci s bývalou starostkou Dankou Veveričíkovou a mojimi sprievodcami boli aj Dagmar Cingelová, Juraj Šerík a Klára Trháčová. Sedeli sme tu v knižnici – ako dnes a ja som nahrávala piesne a drotárske pásmo v podaní folklórnej skupiny Drotár,“ spomína autorka knihy. O miestnych drotároch jej najviac porozprávala kronikárka Klára Trháčová, ktorá sa besedy nemohla zúčastniť, ale vďaka nahrávke si ju mohli pripomenúť všetci prítomní. A bola to práve ona, kto opätovne nadviazal kontakt s bývalým učiteľom Karolom Gulejom, ktorý stál za Prvou výstavou drotárstva a jeho národopisu v roku 1940. Po takmer 50 rokoch sa výstava v obci konala opäť. Dlhopoľskí páni majstri sa predstavili v budovy bývalej materskej školy v roku 2008. Na slávnostnom otvorení nechýbal ani človek, ktorý v minulosti pomohol k spoločenskej rehabilitácii drotárstva a upadajúcemu remeslu vrátil jeho bývalý lesk. Dnes je časť výstavy súčasťou Pamätnej izby drotárstva.

Najznámejším drotárom v obci Dlhé Pole bol nepochybne Jozef Holánik – Bakeľ, ktorý drotárstvo povýšil na umenie. V jeho rodnom dome vzniklo živé drotárske múzeum, ktoré prevádzkuje jeho pravnuk, drotár Juraj Šerík: „Myšlienka, že by som sa vrátil k drotárstvu, začala asi v roku 2002. Chcel som obnoviť históriu, tradíciu a najmä prácu, ktorú tu zachovali moji predkovia – dedko Juraj Šerík a pradedko Jozef Holánik – Bakeľ. Myslím si, že toto je niečo, čo našu obec reprezentuje, definuje, je súčasťou našej identity a nemali by sme na to zabudnúť ani v súčasnej dobe. Trvalo 15 rokov, kým sme dom dostali do takej podoby, v akej je dnes. Zažili sme všeličo, ale už je to za nami a sme radi, že k nám chodia ľudia nielen z celého Slovenska, ale aj celého sveta.“

Susedná obec

Na besede sa zúčastnil aj starosta obce Svederník Roman Lisický a bývalý riaditeľ Považskej galérie Milan Mazúr, ktorí Katarínu Kovačechovú sprevádzali pri nahrávaní relácie pred niekoľkými rokmi. Tiež sa podelili o svoje spomienky z tohto stretnutia a prezradili aj plány do budúcnosti. Vo Svederníku sa narodili významní slovenskí výtvarníci – bratia Vincent a Ferdinand Hložníkovci. Práve zrekonštruovanie ich rodného domu a vytvorenie múzea je výzva, s ktorou by sa chceli v susednej obci popasovať.

Po besede pokračovali príjemné rozhovory s redaktorkou, jej rodičmi z Dolného Hričova a ďalšími prítomnými. Mnohí sa tešili, ako do rúk vezmú knihu Keď zvony zvonia nad krajinou aj s venovaním od autorky. Na záver si mohli záujemcovia pozrieť spomínanú Pamätnú izbu drotárstva. Lebo Dlhé Pole a drotári patria k sebe.

Veľká vďaka organizátorom, autorke knihy aj všetkým zúčastneným.

Text a foto: Magdaléna Lacková