V obci sme otvorili drotárske múzeum
Tradície, folklór, remeslo a predovšetkým drotárstvo. Tým všetkým žilo Dlhé Pole v sobotu 11. augusta 2018. V obci sme otvorili drotárske múzeum v rodnom dome významného drotárskeho majstra Jozefa Holánika - Bakeľa. Organizátormi podujatia s názvom Dlhopoľskí páni majstri II. - Drotárov dom bola obec Dlhé Pole, umelecký drotár Juraj Šerík, Žilinský samosprávny kraj a Považské múzeum v Žiline.
Drotárov dom
Viac ako storočná drevenica na dolnom konci je nepochybne jedinečným domom. Žil a tvoril tu jeden z najznámejších drotárskych majstrov Jozef Holánik - Bakeľ, ktorého preslávili pozlátené a postriebrené úžitkovo-dekoratívne výrobky pripomínajúce čipku. Majster vyzdobil fasádu domu zväčšenými kópiami medailí, ktoré získal. Najcennejšou bola hlavné cena "Gran premio" na výstave v Ríme v roku 1911. Reklamné tabule hrdo hlásili, že v dome žil "prvý svetový umelec pletených košíkov z drôtu" a "jeho nástupca, majster umelec Jakub Šerík". A práve vnuk Jakuba Šeríka - Juraj sa rozhodol zachovať dedičstvo svojich predkov nielen prostredníctvom drotárskeho remesla, ale aj záchranou tejto výnimočnej drevenice. Do Registra nehnuteľných národných pamiatok bola zapísaná v roku 2000, s jej rekonštrukciou sa začalo v roku 2009. A opäť po deviatoch rokoch sa z nej stalo originálne drotárske múzeum. Symbolicky pri príležitosti 155. výročia narodenia Jozefa Holánika - Bakeľa.
Vitaj doma, pradedko!
Na slávnostnom otvorení sa okrem Juraja Šeríka, jeho rodiny, obyvateľov obce a starostky Dany Veveričíkovej, zúčastnil aj podpredseda Žilinského samosprávneho kraja Peter Weber, zástupca primátora mesta Čadca Jaroslav Velička a historička drotárstva Katarína Hallonová z Považského múzea. Úvod patril miestnej folklórnej skupine Drotár a pri drotárskych melódiách sa zalesklo nejedno oko. "Slzy sa mi tisli do očí, keď som počul tie prvé tóny" vyznal sa Juraj Šerík, ktorého dojal aj dar od Jaroslava Veličku. Priateľ mu venoval doteraz nepoznaný výrobok J. H. - Bakeľa. "Toto je zlatý klinec dnešného otvorenia. Viatj doma, pradedko!" tešil sa umelecký drotár a nasledovalo prestrihnutie drôtu pred dverami drevenice. Návštevníci s úžasom hľadeli na drotárske klenoty, medaily, diplomy, stôl, za ktorým majster tvoril či pôvodnú podlahu. Na každej strane miestnosti, v minulosti tzv. panskej izby bolo čo obdivovať. Po odbornom výklade K. Hallonovej a podpise v kronike múzea sa hostia presunuli do vynovenej Pamätnej izby drotárstva v budove materskej školy. V obci ju zriadili po výstave Dlhopoľskí páni majstri v roku 2008 a otvorenie múzea je v podstate pokračovaním dlhoročného projektu drotárskych tradícií.
Ked sa z histórie stáva súčasnosť
Popoludní je pred kultúrnym domom v obci rušno. Poľovnícke združenie LOVISKO ponúka výborný guláš, Maroš Medvedík sa chváli domácim syrom z farmy, drotár Ladislav Fapšo predvádza svoje umenie, predajcovia kníh z Kysúc lákajú na kvalitné tituly a miestne pohostinstvo na vychladené pivo. V plnej sále zatiaľ pokračuje kultúrny program. Pódium si ako prví užili žiaci hudobnej školy YAMAHA. Deti potom za prítomnosti starostky obce Dany Veveričíkovej, kronikárky Kláry Trháčovej, učiteľky Magdalény Lackovej a historičky drotárstva Kataríny Hallonovej pokrstili drôtenými srdiečkami obrazovú publikáciu o obci s názvom Dlhé Pole - premeny v čase. Brožúra je akýmsi symbolickým prepojením minulosti so súčasnosťou a čitateľov potešia mnohé fotografie známych miest či okamihov zo života obyvateľov obce. Potom sálu svojím energickým vystúpením nabil folklórny súbor Rovňan z Veľkého Rovného. Publikum rozospieval folklórny súbor Kolárovičanky z Kolárovic aj Dlhopoľskí heligonkári. Folkloristov striedali hovorené úryvky z dobovej tlače, v ktorých autori chválili "skvosty ľudovej kultúry" majstra Jozefa Holánika - Bakeľa. Záverečné vystúpenie folklórnej skupiny Drotár s názvom Návrat drotára urobilo pomyselnú bodku za vydareným podujatím. Drotár sa skutočne vrátil domov - do rodnej drevenice pri ceste, do výrobkov jeho pokračovateľov, do myslí jeho rodákov. "Nestratí minulosť, kto v budúcnosť verí..." zneli posledné slová publikácie o obci, v ktorej sme na svoje tradície právom hrdí.